Mawume Ũɔnuɖɔrɔ le Ɖiƒoƒo Aɖaka la ta
Nuxexlẽ: Samuel I, 5:1–12; 6:1–21
Nyaléɖetame: “Tete woɖo ŋu bena, ne miebe yewoaɖo Israel ƒe Mawu ƒe aɖaka la ɖa la, ekema migaɖoe ɖa ƒuƒlu o, ke boŋ mitsɔ avulénu kpe ɖe enu! Ekema miaƒe lãme asẽ, eye ne eƒe asi madzo le mia ŋu o hã, mianya” (Samuel I, 6:3).
Kwasida si va yi la, miesrɔ nu tso Filistitɔwo ƒe dziɖuɖu ɖe Israel dzi ŋuti. Le nusɔsrɔ̃ sia me la, miekpɔ Mawu ƒe nuteƒewɔwɔ le Eƒe nya siwo Wɔgblɔ la me. Ewu ũɔnuɖɔrɔnya ɖe Eli kple eƒe aƒe ŋuti, esi woawo gbe dzimetɔtrɔ ta. Nu sia he gbegblẽ va Israel blibo la dzi. Edze be xɔsetɔwo nasi le nu vo nu to mɔ ɖe sia ɖe dzi.
Biabia 1: 1. TEƑEƉƆƉO FETU ÐE ASOD–TƆWO KPLe GAT–TƆWO DZI
Samuel I, 5:1–10
(i). Mawu Le Dagon ƒe Me: Samuel I, 5:1–5; Mose II, 30:6; Mose IV, 10:35
Filistitɔwo vodada hetsɔ aɖaka la va Dagon ƒe me. Gbã, womese nubablaɖaka la gɔme o. Etolia, womefia nu wo tsɔ eŋuti o. Etolia, woxɔe kple akpasesẽ le Israel si kple woawo ŋutɔ ƒe ŋusẽ kple dzideƒo, eye wobui abe trɔ̃ ƒe nunana ene. Edziedzi la xɔsetɔ geɖewo gena ɖe dzɔgbevɔ̃e me, elabena woxɔa nu siwo ŋuti womenya nu tsɔ o, eye wotsɔne vaa woƒe agbewo me. Agbalẽwo, hadzidziwo, gbedasi kple habɔbɔ siwo mienya me o la, medze be miaxɔe na mia ɖokui o. Filistitɔwo tsɔ Mawu sɔ kple legba, eye esia he gbegblẽ ve.
(ii). Filistitɔwo ƒe Dziɖuɖu ƒe Dzɔƒe Vavã La: Samuel I, 5:6–7
Mawu tsɔ ƒoƒoe te Asdodtɔwo, eye Wõna Eƒe asi sẽ ɖe wo dzi alegbegbe, elabena woɖo li Mawu ƒe ŋutikɔkɔe hewɔ legbawo tɔ. Mawu wo esia ale be woanyae bena, dziɖuɖu si su wo si ɖe Israel–viwo dzi la, menye woawo ŋutɔ ƒe ŋusẽ kple woƒe Dagon gbɔ wõtsɔ o, ke boŋ Mawu ƒe ŋutɔe wo ɖa ɖe la ɖe Israel ŋu. Afi siae ame geɖewo tsia tsakatsaka me le: Biblia gblɔ bena, legbawo meƒoa nu o, aƒo le wo si, ke womezɔa azɔli o. Mawu mawo mate ŋu awɔ aũa na amegbetɔwo o. Ame si na Filistɔ siawo kpɔ ŋusẽ ɖe Israel dzi la enye Mawu ŋutɔ. Ewɔ esia bena, Wõatsɔ awu Eƒe nya si Wɔgblɔ to Samuel dzi na Eli la nu. Eyata medze be Filistitɔwo natso bubu la ana woƒe Dagon o.
(iii). Mawume Tohehe Na Filistitɔwo: Samuel I, 5:8–10; Romatɔwo 1:18
Filistitɔwo bui bena, yewoƒe asiwo de dzi, eye Mawu wo wo ŋuti do woyi dawo vɔ̃ Israel ƒe dukɔ la. Esi wokɔ Mawu ƒe aɖaka la va dua me la, Mawu he ƒoƒoe, veve kple domedzoe va du blibo la dzi. Woƒe Dagon la dze anyi, gake womekpɔe bena, ŋusẽ aɖe li, si kɔkɔ wu yewo tɔ, ne woatrɔ ɖe Eŋu o. Wometrɔ dzime o, ke boŋ wowo ɖoɖo, be woagbugbɔ aɖaka la ayi na Israel–viwo. Miesrɔ nu le afi sia gbã bena, medze be xɔsetɔ alo dzimaxɔsetɔ aɖeke nakpɔ dziɖalo le Mawu ƒe dukɔ ƒe anyidzedze ŋuti, alo wɔakpɔ asinukpɔkpɔ le Mawu ƒe ŋukpɔ me o. Esia wowo gɔme enye bena, mietsɔ Mawu ƒe ŋutikɔkɔe hele abɔsam nam. Ne ame aɖe de megbe hã, Mawu kpɔtɔ nye Mawu, eye ele be miáde bibu Eŋu ɖa, ne miávɔ̃e geɖe awu. Mlɔeba, mianyae bena, Mawu hea to na madzɔmadzɔnyenye ɖaa.
2. AƉAKA LA TƆTRƆ GBƆ KPLE EXƆXƆ LE ISRAEL
Samuel I, 5:11,12; 6:1–18
(i). Filistitɔwo ƒe Tametɔtrɔ: Samuel I, 5:11–12; 6:1–9
Esi Filistitɔwo kpe fu sesẽ le mawume ƒe ũɔnuɖɔrɔ te xleti adre sɔŋ la, ɖedi te wo ŋu, eye wotrɔ tame, be woadze Mawu ƒe aɖaka la wõnye menye trɔ̃wo alo Dagon tɔ o. Wodzesi Mawu gbagbe la yome o. Edziedzi la xaxawo kple vevesesewo kplɔa amegbetɔviwo woɖia Mawu yome mɔ, eye wosrɔ̃a nu dzɔdze wowo. Esi wotrɔ tame bena, yewoagbugbɔ Mawu ƒe nubablaɖaka la, Mawu ƒe aɖaka si Israel le asiwo be, woatsɔe ayi na Israel–viwo. Menye deko miade ŋutsɔ be woɖo, woatsɔe dzo ko ŋga tsã, wogblɔe na wo. Medze be woahe ɖe megbe le toɖoɖo Mawu ƒe gbe me o.
(ii). Filistitɔwo Tsɔ Aɖaka Ðo Ðe Israel: Samuel I, 6:10–16
Filistitɔwo menya Mawu ƒe nuɖoanyi aɖeke tsɔ aɖaka la ŋuti o. Va se ɖe afi sia hã, womenya tututu bena, dzɔgbevɔ̃e siwo nele dzɔdzɔm ɖe yewo dzi la, Mawu ye na o. Wobia gbe woƒe afakalawo se, eye wofia ale si woawo la. Wowo nenema pepepe. Trɔsubolawo le to ɖom woƒe afakalawo, eye wobɔbɔ wo ɖokui hedi aɖaŋu tsɔ trɔ̃ ƒe amegãwo gbɔ. Ale ke lawo mawuviwo adze aglã ɖe woƒe kplɔlawo ŋu, eye woagbe toɖoɖo woe? Ale si woƒe nunɔlawo fia wo be, woawo la, Filistɔ siawo wo nenema pepepe, eye aɖaka la va ɖo Israel, eye wokpɔ dzidzɔ hewɔ vɔsa na Yehowa.
(iii). Nusɔsrɔ̃ Vevi Na Xɔsetɔwo: Samuel I, 6:17,18
Esi Filistitɔwo bui kpɔ bena, dzɔgbevɔ̃e si va dzɔ ɖe yewo dzi la, menye dzi si woɖu ɖe Israel–viwo dzi lae o, ke boŋ Mawu ƒe aɖaka si wokɔ va aƒee lae la, wogbugbɔ wo ɖoɖoɖo. Nyate ƒe wõnye, nenye ɖeko wɔdu ŋu Israel–viwo dzi, eye womekɔ aɖaka la gbɔ va aƒe va ɖe Dagon kɔme o la, anye ne womekpe fu aɖeke o. Ele be xɔsetɔwo nakpɔ wo ɖokuiwo dzi nyuie, be woagawɔ wowui le aũawowo me o. Saul, Israel ƒe fia gbãtɔ kpe fu le nu sia wowo me. Nenema ke woxlɔ̃ nu xɔsetɔwo bena, woatsɔ ŋu siwo nye ƒiƒode nuwo la, eye wowa ɖoɖoɖo to wo ŋuti. Ne Satana, gbɔgbɔ vɔ̃wo kple gbesalawo anɔ vavam sa le mia gbɔ la, woahe Ɲɔŋlɔawo ɖe mia amedzidzedze, ƒiƒode kple gbegblẽ anɔ vavam sa ɖe esime miegblẽ wo dome hafi. Ne miedo gbe ɖa, mietsi nu dɔ, gake wogale mia gbɔ la, miate ŋu akpɔ abloɖe tsɔ ƒukpekpe me gbeɖe o. Ame siwo fi amewo ƒe nuwo, woxɔ ame bubuwo ƒe srɔ̃, eye wotsɔ amewo ƒe nu xla la, ele be woawo kaba, be woawo ɖoɖoɖo.
3. DIDI FEFETƆE BE WOANYA NU KITOKITO ƒE EMETSONU
Samuel I, 6:19–21; Luka 12:47,48
Esi Filistitɔwo tsɔ aɖaka la bla ɖe nyiwo dzi va Israel la, Mawu meƒo wo le mɔ la dzi o, elabena wowo wo tɔ si nua, le nunya si su wo si tso woƒe nunɔlawo gbɔ le Mawu gbagbe la ŋuti. Mawu kpɔ ale si woƒe dzi yɔ kple nuxaxa, eye wole agbagba dzem be, yewoasi le dzɔgbevɔ̃e me, elabena woxɔa nu siwo ŋuti women, eye woadzɔ eme akpɔ gbeɖe o. Medze be miate ŋu adzɔ eme akpɔ gbeɖe o. Mawu ƒe Ɩɔlɔ̃ goglo, eye womate ŋu adzɔ eme akpɔ gbeɖe o.
Bet–Semestɔwo hã kpɔe, eye woawo hã di be, yewoawo abe Filistɔ siawo ene. Nu sia he ku va na wo dome ame akpewo. Ame si dze si Foƒoa ƒe lɔlɔ̃nu, gake mewɔe o la, woahe to ne geɖe. Edze be Bet–Semestɔwo nadze si Mawu ƒe ɖoɖo tsɔ aɖaka la ŋuti, be woagawɔe abe Filistitɔwo ene o. Nenema woxlɔ̃ nu xɔsetɔ la bena, wõasrɔ̃ Mawu ƒe nya la, wõanya Mawu ƒe lɔlɔ̃, eye wõanya nu si wõle be wõawo le yeyi xeyixi le kple Mawu gbagbe la ƒe Ɲjkɔ me, nu si wom trɔsubolawo le kple Mawu gbagbe la ƒe Ɲjkɔ me, eye Mawu mele wo ƒom wole kukum o la, ne mawuvi vavã tra mɔ hewɔ nu mawo tutuu la, Mawu hea to ne seset̃oe. Bet–Semestɔwo gadi hã bena, yeakpɔ nu si tututu le nubablaɖaka la me. Esia he gbegblẽ va wo dzi. Medze be xɔsetɔ la nadi be, yeakpɔ kitokito, nu si Mawu meɖe fia le gaglãgbe o. Nu sia hea aƒɔku ve.